Na skrinke u mojich starých rodičov stojí veľký glóbus. Jeho ošúchanosť nasvedčuje, že má svoj vek a bol často používaný. Konštrukčne sa vôbec nelíši od väčšiny glóbusov, ktoré poznám. Na kužeľovitom podstavci je držiak s pripevnenou kovovou tyčou, ktorá je odklonená a prechádza otvormi v guľovej časti. Otvory sú spravené v miestach oboch pólov, sú teda protiľahlé. Takto je zabezpečené zvislé odklonenie a tiež aj možnosť otáčania guľovej časti – presne ako Zem v reáli.
Práve protiľahlosť spravených otvorov ma priviedla na zaujímavú myšlienku. Čo by sa stalo, keby som vyvŕtal jeden otvor v glóbuse v mieste, kde sa nachádza naša škola a druhý – kolmo – presne na opačnej strane? Kto sa tam nachádza? Kto je našim školským protinožcom?
Samozrejme, že do glóbusu som vŕtať nechcel, aby som ho nepoškodil. Začal som však rozmýšľať, ako to zistiť. Najrýchlejšie bolo spýtať sa uja Gúgla, či o tom niečo nevie. A veru vedel! Poradil mi navštíviť webovú stránku antipodesmap.com. Ukázalo sa, že múdri ľudia, ktorým podobný problém vŕtal hlavou už dávnejšie, ho aj vyriešili a naprogramovali systém, ktorý dokáže spojiť dve protiľahlé miesta na zemeguli. „Antipodes“ v preklade znamená „protinožci“ a tak si každý môže nájsť svojich protinožcov sám.
Na webovej stránke zadáš konkrétne miesto prostredníctvom vyhľadávacieho políčka hore nad mapovými výrezmi (zadaním adresy alebo príslušných zemepisných súradníc). Po kliknutí na vyhľadávacie tlačítko systém ukáže v ľavom mapovom výreze zadané miesto a v pravom „protinožcov“ k zadanému miestu.
Ja som do vyhľadávacieho políčka zadal zemepisné súradnice našej školy v tvare 48° 12′ 55″ N, 17° 9′ 40″ E a systém stotožnil našich protinožcov vo vodách juhovýchodnej časti Tichého oceána. Takže našimi protinožcami sú morské ryby a iné morské živočíchy žijúce v tejto časti Pacifiku. Najbližšia pevnina k označenému miestu sú pomerne vzdialené Chathamské ostrovy patriace Novému Zélandu.
Ak si uvedomíme, že zemský priemer má približne 12 700 kilometrov, tak ten krk medzi trupom a hlavou, ktorý by spojil oba mapové výrezy v skutočnosti, by bol poriadne dlhý. Ani si nechcem predstaviť, že by dostal angínu…
Dúfam, že článok ti pomohol naučiť sa zábavnou formou niečo nové zo zemepisu a budem rád, ak sa o výsledky svojho „protinožeckého“ bádania podelíš aj prostredníctvom komentára.
Pridaj komentár