Určite ste už počuli meno Alfréd Nobel. Bol to švédsky chemik, inžinier a jeden z najvýznamnejších vynálezcov 19. storočia. A zároveň zakladateľ v súčasnosti najprestížnejšieho ocenenia ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry, fyziológie alebo medicíny a mierotvorby – Nobelovej ceny.
No okrem tejto ceny ešte existuje „antiocenenie“ úspechov, ktoré najprv dokážu ľudí rozosmiať a potom ich prinútia premýšľať. Cieľom týchto cien je osláviť nezvyčajné veci, vyzdvihnúť nápaditosť a podnietiť záujem ľudí o vedu, medicínu a techniku. Sú známe pod názvom Ig Nobel Prize a často sú vnímané skôr ako paródia, irónia či výsmech vedeckej práce. Udeľujú sa od roku 1991 v septembrovom termíne, krátko pred oficiálnym udeľovaním Nobelových cien.
V tomto roku sa uskutočnil už 34. ročník udeľovania IG Nobel Prize a vedci a výskumníci boli ocenení v 10 oblastiach. Že v skutočnosti nemusí ísť o ironický pohľad a zosmiešnenie vedeckej práce, svedčí tohtoročné ocenenie za oblasť pravdepodobnosti.
V rámci úvodu do pravdepodobnosti sa často operuje s príkladom hádzania mincou. Minca má dve strany (panna a orol) a keď ju vyhodíme do vzduchu, padne na jednu z týchto dvoch strán. Pri dostatočne veľkom počte hodov sa predpokladalo, že pravdepodobnosť javov, že padne jedna alebo druhá strana mince, je vyrovnaná – 0,5 k 0,5. Štandardný model hádzania mincí tak predpovedá šancu 50/50, že minca padne buď na pannu, alebo na orla, t. j. neexistuje žiadna odchýlka medzi nimi. V roku 2007 však stanfordský štatistik Persi Diaconis navrhol, že pri hode mincou dochádza k malému chveniu – zmene smeru osi otáčania počas celej trajektórie mince, čo spôsobuje, že minca strávi vo vzduchu viac času s počiatočnou stranou otočenou nahor. Malo by teda dochádzať k miernemu skresleniu na tú istú stranu, takže by mala existovať 51-percentná šanca, že minca dopadne na tú istú stranu, aká bola na vrchu.
Overiť tento fakt sa podujal tím 50 vedcov z University of Amsterdam’s pod vedením českého psychológa Františka Bartoša. A dospel k pozoruhodnému výsledku. Vykonal 350 757 experimentov, ktoré ukázali, že keď hodíte mincou, je o niečo pravdepodobnejšie, že dopadne na rovnakú stranu, aká bola na vrchu. Tieto údaje potvrdili Diaconisovu predpoveď o miernom skreslení na rovnakej strane. Skupina navrhla budúci výskum, ktorý by určil, či majú „kmitajúci hádzači“ výraznejšie sklon k rovnakej strane ako stabilní hádzači, ale uznala, že úsilie potrebné na testovanie sa zdá byť nadmerné, pretože by si vyžadovalo podrobnú analýzu záznamov z vysokorýchlostných kamier pre jednotlivé hody.
Prečo som z desiatky tohtoročných ocenených príspevkov cenou IG Nobel Prize vybral práve tento? Pre jeho pomerne technickú jednoduchosť. Zoberte si mincu, kus papiera a ceruzku a môžete tiež vstúpiť na pole vedy. Nepotrebujete nákladné laboratórne vybavenie, ani zložité technické prístroje. Skúste s vašou mincou absolvovať milióny hodov a potom spočítať, či Persi Diaconis a tím vedcov pod vedením Františka Bartoša mali pravdu. A možno sa o pár rokov dostanete aj vy medzi laureátov IG Nobel Prize.
Zaujímavé linky:
Pridaj komentár